Kto si ešte pamätá na časy, keď boli obchody v pondelok zatvorené? Nový tovar prišiel na pult raz za týždeň a aj to zvyčajne len jeden druh z každého produktu? Z nejakého dôvodu sme neprepadli panike a nikdy sme nehladovali.
Foto: femina.hu
Dnešní mladí ľudia môžu byť prekvapení, aká odlišná bola konzumná doba pred zmenou režimu. Vráťme sa späť do nášho detstva.
Pochádzam z malej dedinky, takže ako dieťa som si veľmi nevedel predstaviť, aké by mohlo byť obchodné centrum. Pojem námestie bol vtedy ešte úplne neznámy. Mali sme dva malé obchody a ponuka bola na dnešné pomery slabá.
Ak niekto nemyslel dopredu a nezapísal si, čo chce kúpiť niekoľko dní vopred, neraz ostal nemilo prekvapený, keď danú vec nezohnal. Pre nás bolo prirodzené, že chlieb, mlieko a maslo bolo potrebné objednať niekoľko dní vopred. V súčasnosti je trochu zvláštne spomínať na tú dobu, keď máme teraz možnosť ísť nakupovať prakticky kedykoľvek.
Výber bol tiež zlomkom toho dnešného, takže čo sa dalo, sa radšej vyrobilo doma. Už ako dieťa som bol prekvapený, keď som na regáloch v mestskom obchode videl konzervy a zaváraniny. Bol som presvedčený, že sa dajú vyrobiť len doma. Stále sa cítim trochu divne, keď si v obchode kupujem džem. Spomeniem si, čo by som za to dostal (pravdepodobne dobre vynadané) od starých rodičov.
To isté platilo pre mäso. V tom čase sa takmer v každom dome chovali hospodárske zvieratá a zabíjačka ošípaných, kačíc a sliepok sa považovala za veľkú rodinnú udalosť. V obchodoch sme kupovali maximálne salámu a párky. Kúpa klobásy alebo slaniny v obchode sa však považovala za vážnu svätokrádež.
Čerstvá zelenina a ovocie pochádzali zo záhrady a nie loďou z Čile alebo kamiónom z južnej Európy. Je pravda, že až taký veľký výber nebol, ale papája a avokádo nám na tanieri z nejakého dôvodu nechýbali. Hlavne preto, že sme ani nevedeli, čo sú zač.
Samozrejme sme tušili, že na Západe a v USA je to iný svet. Vedeli sme, čo sú hamburgery a hotdogy z amerických filmov a z niektorých televíznych seriálov. Zvykli sme si ich pre seba pripravovať, len s tým rozdielom, že to nebolo rýchle občerstvenie. Pečené mäso medzi dvoma krajcami chleba sme dokonca nazvali „hambáč“ a namiesto Coca Coly bol studený espresso čaj.
Fastfoody samozrejme existovali už vtedy, len sme nevedeli, že sa tak volajú. Na všetkých väčších autobusových staniciach a na mnohých miestach v mestách boli malé bufety. Dodnes si pamätám chuť salámového šalátu a sýteného pomarančového nealko nápoja ponúkaného v mliečnom bufete na hlavnej ceste v Dunajskej Strede. Na toto človek nikdy nezabudne.
Ale ani tieto chute nedokázali konkurovať skutočnému hitu, mastnému chlebu s cibuľou. Najmä na jar, keď začala dozrievať jarná cibuľka alebo pažítka. Ak sa nad tým však zamyslíte, aj v tejto oblasti nastali veľké zmeny. Masť bola totiž identifikovaná ako hlavná príčina mnohých zdravotných problémov. Mastný chlieb nahradil margarín a do popredia sa pri pečení dostali rastlinné oleje. Dnes vieme, že vtedajšie tvrdenia úplne neodzrkadľovali pravdu.
Foto: tumblr.com
Napriek tomu sa deti XXI. storočia masti (resp. živočíšnemu tuku) stále vyhýbajú. Ťažko si viem predstaviť ako dnešné dieťa so širokým úsmevom po uši je niečo mastné. Ani nevedia, o čo prichádzajú, však?
Jednoducho časy boli vtedy iné - iná kultúra, iné zvyky a príležitosti. Bolo to lepšie alebo horšie? O tom musí rozhodnúť každý sám. Isté však je, že zmena je neoddeliteľnou súčasťou života a človek musí ísť s dobou. Nemôžete uviaznuť v minulosti, ale vždy je to dobrý pocit znovu si zaspomínať na tie krásne chvíle, zamknuté v našich srdciach. S dobrým pocitom spomínam na jedlo a chute môjho detstva. Som si istý, že aj Vám zídu na um príjemné a úsmevné spomienky.
